पाठक्रमःLevel 10 · सुबन्त-प्रकरणानि → पाठः 19

Level 10 · Lesson 19

अव्ययप्रकरणम्
Indeclinables

स्वरादिनिपातमव्ययम्; अव्ययादाप्सुपः इति लुक् — च वा एव इति अद्य तत्र सदा।

What makes a word indeclinable: the avyaya saṃjñā and the luk-deletion of its endings.

स्मरणम् · You already know this

“रामः च लक्ष्मणः च” “अद्य रविवासरः” “अत्र आगच्छतु” “सत्यम् एव जयते” — च, अद्य, अत्र, एव — एतेषां रूपं कदापि न परिवर्तते। सर्वासु विभक्तिषु सर्वेषु वचनेषु सर्वेषु लिङ्गेषु एकम् एव रूपम् — अतः “अव्ययम्” (न व्येति इति)।

च, वा, एव, इति, अद्य, अत्र, सदा — words you use constantly, and they never change shape. They are avyaya, literally what does not vary. Two sūtras explain the name and the behavior.

सूत्राणि · The sūtras

स्वरादिनिपातमव्ययम्
लसक 1 · अष्टा॰ 1.1.37
स्वर्-आदीनि निपाताश्च अव्ययसंज्ञानि।
The words of the svar-list (स्वर्, अन्तर्, प्रातर्, उच्चैस्, नीचैस्, शनैस्…) and the nipātas (च, वा, ह, अह, एव, इति…) are termed avyaya.

निपाताः के? “चादयोऽसत्त्वे” (1.4.57) — च-वा-आदयः द्रव्यवाचित्वाभावे निपातसंज्ञाः। “तद्धितश्चासर्वविभक्तिः” (1.1.38) — ततः-तदा-इत्यादीनि तद्धितान्तानि अपि; “कृन्मेजन्तः” (1.1.39) — गन्तुम्-इत्यादीनि; “क्त्वातोसुन्कसुनः” (1.1.40) — गत्वा-इत्यादीनि च अव्ययानि।

Which words are nipātas? The च-list (1.4.57) — particles like च, वा, एव, इति, अपि, तु, हि, खलु. Three more sūtras extend avyaya status: taddhita adverbs like ततः and तदा (1.1.38), kṛt forms in m or ec like गन्तुम् (1.1.39), and the absolutives in क्त्वा like गत्वा (1.1.40).

अव्ययादाप्सुपः
लसक 2 · अष्टा॰ 2.4.82
अव्ययात् परयोः आप्-सुपोः लुक्।
After an avyaya, a feminine āp suffix and the sup endings are deleted (luk).

सुप् विना पदं न — अतः अव्ययात् अपि सुप् उत्पद्यते, परं लुक् भवति। “अद्य + सु → अद्य”, “अद्य + टा → अद्य” — सर्वत्र समानम्। अतः एव अव्ययम् “सुबन्तं पदम्” इति सिद्धम् अपि एकरूपम्।

Every pada needs a sup — so even avyayas take case endings, but the ending is immediately deleted by luk. अद्य + सु → अद्य; अद्य + टा → अद्य. The word is technically a subanta; you just never see the suffix.

प्रक्रिया · Derivations

अद्य + सु → अद्य
  1. अद्य + सु — प्रातिपदिकात् सुप् (4.1.2)
  2. अद्य — अव्ययादाप्सुपः — सुपः लुक् (2.4.82)
उच्चैस् + भिस् → उच्चैः
  1. उच्चैस् + भिस् — तृतीयाबहुवचनम् (4.1.2)
  2. उच्चैस् — अव्ययादाप्सुपः — लुक् (2.4.82)
  3. उच्चैः — ससजुषो रुः, खरवसानयोर्विसर्जनीयः (8.2.66)

शब्दाः · Common avyayas

शब्दः Meaning टिप्पणी · Note
च · वा · एव · इति · अपि · तु · हि · खलु and, or, indeed, thus, also, but, for, surely निपाताः (चादयः)
अद्य · ह्यः · श्वः · सदा · कदा · यदा · तदा today, yesterday, tomorrow, always, when?, when, then कालवाचीनि
अत्र · तत्र · कुत्र · यत्र · सर्वत्र here, there, where?, where, everywhere स्थानवाचीनि
उच्चैः · नीचैः · शनैः · पुनः · सह · विना · अलम् loudly, low, slowly, again, with, without, enough स्वरादीनि च

अभ्यासः · Practice

अव्ययस्य रूपं किमर्थं न परिवर्तते? Why does an avyaya never change form?
अव्ययं अर्थेन योजयतु। Match each avyaya with its meaning.
“गत्वा” इति अव्ययं केन सूत्रेण? — क्त्वातोसुन्________ (1.1.40)। Complete the sūtra that makes क्त्वा-forms avyaya.
“उच्चैः पठति” — उच्चैः इत्यत्र का विभक्तिः श्रूयते? Which case ending is audible on उच्चैः?
“गन्तुम् इच्छामि” — गन्तुम् अव्ययं केन? By which sūtra is गन्तुम् an avyaya?