पाठक्रमःLevel 9 · सन्धि-प्रकरणानि → पाठः 12

Level 9 · Lesson 12

अनुनासिकः, तोर्लि, छत्वं च
Nasal option, l-assimilation, and the ch-rules

यरः अनुनासिके अनुनासिकविकल्पः; तवर्गस्य लकारः; शकारस्य छकारः; हकारस्य पूर्वसवर्णः।

Four finishing touches: stops nasalize before nasals (एतन्मुरारिः), t-class melts into l (तल्लयः), ś becomes ch (तच्छिवः), h voices to gh (वाग्घरिः).

स्मरणम् · You already know this

“वाङ्मयम्”, “जगन्नाथः”, “तल्लीनः”, “तच्छ्रुत्वा” — एतानि रूपाणि भवान् पठितवान्। जगत् + नाथः = जगन्नाथः — तकारः नकारात् पूर्वं स्वयम् अनुनासिकः जातः। अद्य चत्वारि सूक्ष्मकार्याणि।

जगन्नाथः (जगत् + नाथः), वाङ्मयम्, तल्लीनः, तच्छ्रुत्वा — Arc A reading was full of these. Four small rules finish our tour of stop-assimilation.

सूत्राणि · The sūtras

यरोऽनुनासिकेऽनुनासिको वा
लसक 1 · अष्टा॰ 8.4.45
पदान्तस्य यरः अनुनासिके परे स्ववर्गानुनासिकः वा।
A pada-final yar stop before a nasal optionally becomes the nasal of its own class.

एतद् + मुरारिः → एतन्मुरारिः / एतद्मुरारिः। वार्त्तिकम् — “प्रत्यये भाषायां नित्यम्” — अतः वाक् + मयम् → वाङ्मयम् एव, चित् + मयम् → चिन्मयम् एव।

एतद् + मुरारिः → एतन्मुरारिः (or, rarely, एतद्मुरारिः — the rule is optional across words). But the vārttika makes it obligatory before a suffix: वाङ्मयम् and चिन्मयम् admit no alternative.

तोर्लि
लसक 2 · अष्टा॰ 8.4.60
तवर्गस्य लकारे परे परसवर्णः — लकारः; नकारस्य अनुनासिकः लकारः।
A t-class sound before l assimilates fully to l; n becomes a nasalized l̃.
झयो होऽन्यतरस्याम्
लसक 3 · अष्टा॰ 8.4.62
झयः परस्य हकारस्य वा पूर्वसवर्णः — वर्गचतुर्थः।
After a jhay stop, h optionally becomes the soft aspirate of the preceding stop's class.
शश्छोऽटि
लसक 4 · अष्टा॰ 8.4.63
झयः परस्य शकारस्य अटि परे छकारः वा।
After a jhay stop, ś followed by an aṭ sound optionally becomes ch.

तद् + लयः → तल्लयः; विद्वान् + लिखति → विद्वाँल्लिखति (सानुनासिकः लकारः)। वाग् + हरिः → वाग्घरिः / वाग्हरिः। तद् + शिवः → (श्चुत्वेन तज्, खरि च इति तच्) → तच्छिवः / तच्शिवः।

तल्लयः shows full l-assimilation; in विद्वाँल्लिखति the न् leaves its nasality on a l̃. वाग्घरिः shows h hardening into घ्. And तच्छिवः stacks three rules — watch the derivation below.

प्रक्रिया · Derivations

तद् + शिवः → तच्छिवः
  1. तद् + शिवः — संहितायाम् (6.1.72)
  2. तज् + शिवः — स्तोः श्चुना श्चुः — दकारस्य जकारः (8.4.40)
  3. तच् + शिवः — खरि च — जकारस्य चकारः (8.4.55)
  4. तच्छिवः — शश्छोऽटि — शकारस्य छकारः (पक्षे तच्शिवः) (8.4.63)
वाक् + मयम् → वाङ्मयम्
  1. वाक् + मयम् — मयट्-प्रत्यये — संहितायाम् (6.1.72)
  2. वाग् + मयम् — झलां जशोऽन्ते (8.2.39)
  3. वाङ्मयम् — यरोऽनुनासिकेऽनुनासिको वा — प्रत्यये नित्यम् इति वार्त्तिकम् (8.4.45)

अभ्यासः · Practice

उद् + लेखः = ________। Join: ud + lekhaḥ.
वाग् + हरिः इत्यस्य कति रूपाणि? How many results for vāg + hariḥ?
तद् + श्रुत्वा = किम्? What is tad + śrutvā?
योजयतु। Match pair and result.