पाठक्रमःLevel 9 · सन्धि-प्रकरणानि → पाठः 11

Level 9 · Lesson 11

खरि च, अनुस्वारः, परसवर्णश्च
Cartva, anusvāra, and parasavarṇa

खरि परे चर्त्वम्; मकारस्य अनुस्वारः; अनुस्वारस्य ययि परसवर्णः।

Stops harden before hard sounds; final m becomes anusvāra; anusvāra assimilates to the following stop's nasal.

स्मरणम् · You already know this

“हरिं वन्दे”, “गृहं गच्छामि”, “किं करोषि” — प्रतिवाक्यं भवान् अनुस्वारम् उच्चारयति। गृहम् + गच्छामि → गृहं गच्छामि। तथा “तत्पुरुषः” इत्यत्र दकारः तकारः जातः (तद् + पुरुषः)। अद्य त्रीणि कार्याणि — चर्त्वम्, अनुस्वारः, परसवर्णः।

Every sentence you spoke in Arc A used these: गृहं गच्छामि (final म् → anusvāra), and inside तत्पुरुषः a द् hardened to त् before प्. Today: three small rules that govern half of everyday pronunciation.

सूत्राणि · The sūtras

खरि च
लसक 1 · अष्टा॰ 8.4.55
खरि परे झलां चर् आदेशः — वर्गप्रथमाः श्-ष्-स्-रूपाश्च।
Before a khar sound (hard consonant), jhal sounds become car — the hard unaspirated stops k, c, ṭ, t, p (and ś, ṣ, s).

तद् + पुरुषः → तत्पुरुषः; लभ् + स्यते → लप्स्यते। जश्त्वस्य विपरीतम् इव — परः कठोरः चेत् पूर्वः अपि कठोरः।

तद् + पुरुषः → तत्पुरुषः, लभ् + स्यते → लप्स्यते ‘will obtain’. The mirror-image of jaśtva: before a hard sound, harden; before a soft one, soften.

मोऽनुस्वारः
लसक 2 · अष्टा॰ 8.3.23
पदान्तस्य मकारस्य हलि परे अनुस्वारः।
Pada-final म् becomes anusvāra before a consonant.
नश्चापदान्तस्य झलि
लसक 3 · अष्टा॰ 8.3.24
अपदान्तयोः नकारमकारयोः झलि परे अनुस्वारः।
Non-final n and m also become anusvāra before a jhal sound — inside a word.
अनुस्वारस्य ययि परसवर्णः
लसक 4 · अष्टा॰ 8.4.58
अनुस्वारस्य ययि परे परसवर्णः आदेशः — परवर्गस्य अनुनासिकः।
Before a yay sound (stops and semivowels), anusvāra becomes the savarṇa of what follows — the nasal of that class.

शम् + तः → शां + तः → शान्तः — तवर्गस्य अनुनासिकः नकारः। पदान्ते तु “वा पदान्तस्य” (८.४.५९) इति विकल्पः — त्वं करोषि / त्वङ्करोषि, उभयं साधु।

Inside a word it is obligatory: शां + तः → शान्तः, with न् as the dental-class nasal. At a pada boundary वा पदान्तस्य (8.4.59) makes it optional: त्वं करोषि and त्वङ्करोषि are both fine — which is why printed texts vary.

प्रक्रिया · Derivations

तद् + पुरुषः → तत्पुरुषः
  1. तद् + पुरुषः — संहितायाम् (6.1.72)
  2. तत् + पुरुषः — खरि च — दकारस्य तकारः (8.4.55)
  3. तत्पुरुषः — वर्णमेलनम्
हरिम् + वन्दे → हरिं वन्दे
  1. हरिम् + वन्दे — संहितायाम् (6.1.72)
  2. हरिं वन्दे — मोऽनुस्वारः — पदान्तमकारस्य अनुस्वारः (8.3.23)
शम् + क्त → शान्तः
  1. शाम् + त — अनुनासिकस्य क्विझलोः क्ङिति — उपधादीर्घः (6.4.15)
  2. शां + त — नश्चापदान्तस्य झलि — मकारस्य अनुस्वारः (8.3.24)
  3. शान्तः — अनुस्वारस्य ययि परसवर्णः — नकारः (8.4.58)

अभ्यासः · Practice

उद् + पन्नः = ________। Join: ud + pannaḥ.
किम् + चित् → किञ्चित् — कौ नियमौ क्रमेण प्रवृत्तौ? किम् + चित् becomes किञ्चित्. Which two rules apply, in order?
योजयतु। Match pair and result.
“सङ्गमः / संगमः” — द्वयोः किं साधु? Which spelling is correct — सङ्गमः or संगमः?