पाठक्रमःLevel 8 · संज्ञा-परिभाषा-प्रकरणम् → पाठः 3

Level 8 · Lesson 3

प्रत्याहाराः सवर्णसंज्ञा च
Pratyāhāra formation and the savarṇa saṃjñā

आदिरन्त्येन सहेता इति प्रत्याहारविधानम्; तुल्यास्यप्रयत्नं सवर्णम् इति सवर्णसंज्ञा।

How pratyāhāras are formally built, and which sounds count as savarṇa (homogeneous).

स्मरणम् · You already know this

सप्तमस्तरे प्रत्याहारगणकयन्त्रेण भवान् ‘अच् = सर्वे स्वराः’ इति दृष्टवान्। अधुना तत् यन्त्रं येन सूत्रेण चलति तत् पठामः। अपि च — ‘अ’ इति लिखिते आ-अपि कथं गृह्यते? तदर्थं सवर्णसंज्ञा।

With the pratyāhāra calculator you saw that अच् means all vowels. Now we learn the sūtra that powers that calculator — and the savarṇa rule that explains why writing अ in grammar quietly includes आ as well.

सूत्राणि · The sūtras

आदिरन्त्येन सहेता
लसक 6 · अष्टा॰ 1.1.71
आदिः वर्णः अन्त्येन इता सह मध्यगानां स्वस्य च संज्ञा भवति।
An initial sound, taken together with a final it, names itself and everything in between.

पदच्छेदः — आदिः + अन्त्येन + सह + इता। यथा ‘अच्’ — आदिः अकारः (अइउण्-स्थः), अन्त्यः च्-इत् (ऐऔच्-स्थः); मध्ये ये वर्णाः ते सर्वे गृह्यन्ते — अ इ उ ऋ ऌ ए ओ ऐ औ। एवम् ‘हल्’ — ह-कारात् ल्-इतं यावत् सर्वाणि व्यञ्जनानि।

Padaccheda: आदिः + अन्त्येन + सह + इता. Take अच्: initial अ (from अइउण्) plus the it च् (closing ऐऔच्) names the whole stretch अ इ उ ऋ ऌ ए ओ ऐ औ. Likewise हल् runs from ह to the it ल् — all consonants.

तुल्यास्यप्रयत्नं सवर्णम्
लसक 7 · अष्टा॰ 1.1.9
तुल्यः आस्ये स्थानम् प्रयत्नश्च ययोः तौ परस्परं सवर्णौ।
Sounds with the same mouth-place and the same internal effort are savarṇa of each other.

आस्यं = मुखे स्थानम् (कण्ठः, तालु, मूर्धा, दन्ताः, ओष्ठौ); प्रयत्नः = आभ्यन्तरयत्नः (स्पृष्टता-विवृततादिः)। अ-आ कण्ठ्यौ विवृतौ — सवर्णौ। इ-ई तालव्यौ — सवर्णौ। क्-ख्-ग्-घ्-ङ् एकस्थानप्रयत्नाः — परस्परं सवर्णाः।

Āsya = the place in the mouth (throat, palate, retroflex point, teeth, lips); prayatna = the internal effort (full contact, openness, etc.). So अ and आ are savarṇa, इ and ई are savarṇa, and the five sounds क् ख् ग् घ् ङ् form one savarṇa family.

नाज्झलौ
लसक 8 · अष्टा॰ 1.1.10
अच् हल् च परस्परं सवर्णौ न स्तः।
A vowel and a consonant are not savarṇa of each other, even if place and effort coincide.
अणुदित्सवर्णस्य चाप्रत्ययः
लसक 9 · अष्टा॰ 1.1.69
अण् उदित् च स्वस्य सवर्णस्य च ग्राहकौ, प्रत्ययः चेत् न।
An aṇ vowel or a u-marked consonant stands for its savarṇas too — unless it is itself a pratyaya.

अतः व्याकरणे ‘अ’ इत्युक्ते अ-आ-(सानुनासिकाः च) सर्वे गृह्यन्ते; ‘कुँ’ इति उदिति कवर्गः पञ्चकः। ‘इक्’ इत्यत्र इ-उ-ऋ-ऌ इत्येते स्वसवर्णैः ई-ऊ-ॠ-ॡ-सहिताः। प्रत्ययः चेत् — यथा विकरणे ‘अ’ — तदा स्वरूपम् एव, न सवर्णाः।

So in a sūtra, अ covers अ and आ (and nasal variants); the u-marked कुँ covers the whole k-class. इक् therefore reaches इ उ ऋ ऌ together with ई ऊ ॠ ॡ. But when such a sound is itself a suffix, it denotes only itself.

प्रक्रिया · Derivation

इक् इति प्रत्याहारः कान् गृह्णाति?
  1. इक् = इ … क् — आदिः इकारः (अइउण्), अन्त्यः क्-इत् (ऋऌक्)
  2. इ उ ऋ ऌ — आदिरन्त्येन सहेता — मध्यगाः सर्वे (1.1.71)
  3. इ ई उ ऊ ऋ ॠ ऌ ॡ … — अणुदित्सवर्णस्य चाप्रत्ययः — सवर्णग्रहणम् (1.1.69)

अभ्यासः · Practice

‘एङ्’ इति प्रत्याहारे के वर्णाः? Which sounds does एङ् cover?
प्रत्याहारं योजयतु। Match the pratyāhāra to its sounds.
अ-कारस्य आ-कारस्य च सवर्णत्वं केन सूत्रेण? Which sūtra makes अ and आ savarṇa?
अच्-हलोः परस्परं सवर्णसंज्ञा न — इति ________ इति सूत्रेण। Which sūtra blocks savarṇa status between vowels and consonants?
‘इक्’ इत्यनेन ई-कारः अपि गृह्यते वा? Does इक् include long ई as well?