पाठक्रमः → Level 8 · संज्ञा-परिभाषा-प्रकरणम् → पाठः 2
Level 8 · Lesson 2 माहेश्वरसूत्राणि इत्संज्ञा च
The Māheśvara sūtras and the it markers
चतुर्दश माहेश्वरसूत्राणि सर्वसंज्ञानां मूलम्; हलन्त्यम् इत्यादिभिः इत्संज्ञा।
The fourteen Māheśvara sūtras as the foundation of all saṃjñās, and the first three it-marker rules.
स्मरणम् · You already know this
सप्तमस्तरे भवान् प्रत्याहारैः क्रीडितवान् — अच्, हल्, इक् इत्यादिभिः। तेषां मूलं चतुर्दश माहेश्वरसूत्राणि। अधुना तानि शास्त्रदृष्ट्या पश्यामः — अन्त्यवर्णाः कथम् ‘इत्’ भवन्ति, कथं च लुप्यन्ते इति।
In the Bridge level you played with pratyāhāras like अच्, हल्, इक्. Their source is the set of fourteen Māheśvara sūtras. Today we look at them with a grammarian's eye: why the final sound of each is a silent marker (इत्) that disappears.
चतुर्दश सूत्राणि — अइउण् । ऋऌक् । एओङ् । ऐऔच् । हयवरट् । लण् । ञमङणनम् । झभञ् । घढधष् । जबगडदश् । खफछठथचटतव् । कपय् । शषसर् । हल् । एतेषु अन्त्याः ण्-क्-ङ्-च्-आदयः वर्णाः ‘इत्’-संज्ञकाः।
The fourteen sūtras: अइउण्, ऋऌक्, एओङ्, ऐऔच्, हयवरट्, लण्, ञमङणनम्, झभञ्, घढधष्, जबगडदश्, खफछठथचटतव्, कपय्, शषसर्, हल्. The final consonant of each (ण्, क्, ङ्, च् …) is an इत् — a tag, not a real sound of the list.
सूत्राणि · The sūtras
पदच्छेदः — हल् + अन्त्यम्। ‘उपदेशे’ इति पूर्वसूत्रात् अनुवर्तते। उपदेशः नाम आद्योच्चारणम् — धातुपाठः, सूत्रपाठः, प्रत्ययाः, आगमाः, आदेशाः च। यथा — अइउण् इत्यत्र ण्, डुकृञ् इति धातौ ञ्।
Padaccheda: हल् + अन्त्यम्. The word उपदेशे carries over (anuvṛtti) from the previous sūtra. Upadeśa means the original enunciation — the dhātupāṭha, the sūtras, suffixes, augments, substitutes. So the ण् of अइउण् and the ञ् of the root डुकृञ् are its.
पदच्छेदः — उपदेशे + अच् + अनुनासिकः + इत्। यः अच् नासिकया सह उच्चार्यते सः इत्। यथा — प्रथमाविभक्तेः प्रत्ययः ‘सुँ’ — तत्र उँकारः अनुनासिकः, अतः इत्। धातुपाठे ‘गम्ऌँ गतौ’ — ऌँकारः इत्।
Padaccheda: उपदेशे + अच् + अनुनासिकः + इत्. A vowel pronounced through the nose (marked here with the candrabindu) is an it. The nominative singular ending is taught as सुँ — its nasal उँ is an it. In the dhātupāṭha, गम्ऌँ has a nasal ऌँ as it.
‘लोपः’ नाम अदर्शनम् (अदर्शनं लोपः इति 1.1.60)। इत्संज्ञकः वर्णः कार्यार्थम् एव तिष्ठति, उच्चारणे न दृश्यते। अतः सुँ → स्, डुकृञ् → कृ।
Lopa means non-appearance (defined by अदर्शनं लोपः, 1.1.60). The it stays only as a grammatical signal; it never surfaces in the spoken form. Hence सुँ becomes स्, and डुकृञ् becomes कृ.